Šiesta, siedma a ôsma rezolúcia Valného zhromaždenia OSN vyzývajúca na moratórium na trest smrti:
(+ = za; - = proti; abs = zdržal sa)
| 2016 | 2018 | 2020 | Minimálne potvrdené tresty smrti za drogové trestné činy, 2020 |
Bahrajn | abs | - | - | |
Bangladéš | - | - | - | |
Brunej Darussalam | - | - | - | |
Čína | - | - | - | ? |
Kuba | abs | abs | abs | |
Egypt | - | - | - | |
India | - | - | - | |
Indonézia | abs | abs | abs | 77 |
Irán | - | - | - | ? |
Irak | - | - | - | |
Jordánsko | abs | abs | + | |
Kuvajt | - | - | - | |
Laoská ľudovodemokratická republika | abs | abs | abs | 13 |
Líbya | - | + | - | |
Malajzia | - | + | + | 25 |
Mjanmarsko | abs | abs | abs | |
Severná Kórea | - | - | - | |
Omán | - | - | - | |
Pakistan | - | + | - | |
Katar | - | - | - | |
Saudská Arábia | - | - | - | ? |
Singapur | - | - | - | 6 |
Južná Kórea | abs | abs | + | |
Južný Sudán | + | abs | abs | |
Srí Lanka | + | + | + | 5 |
Štát Palestína | n/a | n/a | n/a | |
Sudán | - | - | - | |
Sýria | - | - | - | |
Taiwan | n/a | n/a | n/a | |
Thajsko | abs | abs | abs | 8 |
Spojené arabské emiráty | abs | abs | abs | |
USA | - | - | - | |
Vietnam | abs | abs | abs | 79 |
Jemen | - | - | abs | |
V roku 2020 bola zaznamenaná aj výrazná aktivita občianskej spoločnosti proti trestu smrti. Vzhľadom na obmedzenia osobných zhromaždení sa úsilie sústredilo na internet. Jedným z príkladov je petícia, ktorú spustila organizácia LBH Masyarakat v prípade Merri Utami, indonézskej migrujúcej pracovníčky, ktorá strávila viac ako desať rokov v cele smrti za to, že ju podvodom priviedli k obchodovaniu s drogami. Petícia, ktorá žiada indonézskeho prezidenta Joka Widoda, aby Merrimu udelil milosť, získala v čase písania tohto článku viac ako 19 000 podpisov. Je pozoruhodné, že obhajcovia opakovane označili zapojenie verejnosti online za jednu z kľúčových stratégií na obhajobu trestu smrti, ako sa uvádza v osobitnej časti na konci správy. Výrazné zníženie počtu popráv súvisiacich s drogami je nepochybne pozitívnym vývojom - príležitosťou pre krajiny, aby prehodnotili potrebu a účinnosť tejto politiky, a pre obhajcov, aby ešte viac zintenzívnili svoje výzvy na zrušenie trestu smrti. Napriek tomu je trest smrti spojený s niečím viac než len so samotnými popravami. V časoch COVID-19 môže fungovanie justičného systému sťažovať alebo takmer znemožňovať vykonávanie popráv, ale nemusí to nevyhnutne zastaviť ukladanie trestu smrti. Za zmienku stojí, že
v roku 2020 najmenej desať krajín odsúdilo na trest smrti minimálne 213 osôb za drogové trestné činy, čo predstavuje 16,3-percentný nárast oproti 183 osobám potvrdeným v roku 2019. Tento vzostupný trend bol obzvlášť výrazný v niektorých krajinách, napríklad v Indonézii, kde bolo v roku 2020 odsúdených na trest smrti za obchodovanie s drogami 77 osôb (79 % nárast oproti roku 2019). Naopak, značný počet rozsudkov smrti prispieva k rastúcemu počtu ľudí čakajúcich na trest smrti, v ktorých mnohí strávili viac ako desať rokov. Toto neochvejné spoliehanie sa na trest smrti - dokonca aj v čase výnimočných výziev - je rovnako znepokojujúce ako samotné popravy.
Je nevyhnutné poznamenať, že v súvislosti s trestom smrti pretrváva všadeprítomný a systémový nedostatok transparentnosti, ktorý je v rozpore s jasnými medzinárodnými normami. Problém transparentnosti sa vyostril v roku 2020, keď bolo zhromažďovanie informácií o používaní trestu smrti za drogové trestné činy ešte náročnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Pravdepodobne to bolo spôsobené tým, že v spravodajstve dominoval COVID-19, boli zavedené obmedzenia pohybu a zmenšil sa priestor pre občiansku spoločnosť; to všetko malo negatívny vplyv na nezávislé monitorovanie trestu smrti. Zároveň sa zastavili alebo oneskorili viaceré procesy OSN v oblasti ľudských práv, ako napríklad preskúmania krajín zmluvnými orgánmi a návštevy krajín osobitnými postupmi, čo malo za následok ešte nižší počet dostupných zdrojov na sledovanie uplatňovania trestu smrti. To signalizuje naliehavú potrebu obnoviť monitorovacie procesy, aby sa zabezpečilo, že porušenia a trendy sa budú dokumentovať a riešiť. Dobre integrované monitorovanie a dokumentácia ľudských práv by sa mali stať základnou zložkou na predchádzanie ďalšiemu a budúcemu porušovaniu ľudských práv. Napokon, v roku 2020 došlo aj k regresii niektorých krajín, ktoré plánujú uplatňovať prísnejšie tresty za drogové trestné činy. Napríklad filipínsky prezident Rodrigo Duterte naďalej presadzuje opätovné zavedenie trestu smrti v rámci svojej "vojny proti drogám". V čase písania tohto článku bol v dolnej komore Kongresu prijatý návrh zákona, ktorý by opätovne zaviedol trest smrti, a má sa o ňom rokovať v Senáte.